Mesta Slovenska

Hlavnými cestnými ťahmi v Petržalke sú cesty Panónska, Dolnozemská a Einsteinova. Najmä okolo Panónskej prebieha rozsiahla výstavba nových objektov, vyvíja sa aj Einsteinova ulica. Cez Petržalku uprostred Einsteinovej ulice prechádza diaľnica D1, spájajúca hraničný prechod s Rakúskom a diaľnicou smerom na Žilinu. Diaľnica prechádza cez Prístavný most a napája sa aj na Most Lafranconi.

V prvej polovici 20. storočia cez Petržalku premávala pravidelná električková, resp. železničná linka z Bratislavy do Viedne cez Starý most, ktorá sa plánuje obnoviť do roku 2013.

Na Kopčianskej ulici pri začiatku Petržalského korza je nedávno zrekonštruovaná železničná stanica Bratislava-Petržalka, odkiaľ sa dá dostať do Viedne moderným vlakom Bombardier Talent rakúskych železníc za približne 1 hodinu na stanicu Wien Südbahnhof. Táto železničná linka zatiaľ čiastočne nahrádza zrušenú električkovú linku do Viedne.

Na rozdiel od mestských častí na ľavom brehu Dunaja, mestská hromadná doprava v Petržalke je v súčasnosti zabezpečovaná výlučne autobusmi. Toto sa má zmeniť po dokončení nosného systému mestskej hromadnej dopravy založenom na rýchlodrážnej električke, ktorá sa mala začať stavať v roku 2007 (čo sa nestalo, momentálne sa spracúva projektová dokumentácia). Táto trať má spojiť Petržalku s ľavobrežným centrom Bratislavy a má viesť od Janíkovho dvora cez Starý most po Šafárikovo námestie kde sa napojí na súčasnú sieť električiek. Uvažovalo sa o troch riešeniach vedenia trate, a to povrchovom, polozapustenom a estakádnom, avšak v súčasnosti sa presadzuje variant podpovrchový, v tzv. plytkom tuneli. Spojenie s druhým brehom bude zabezpečené v tuneli pod Dunajom v rámci združenej investície so ŽSR. Mesto Bratislava plánuje vybudovať aj paralelnú električkovú trasu cez Starý most.

Napriek tomu, že je Petržalka ako jediná významná mestská časť lokalizovaná na pravom brehu Dunaja, spojenie s centrom mesta je pomerne rýchle, zo zastávky Aupark sa dá dostať autobusom na zastávku Zochova cez Nový most za približne 5 minút. Do Starého Mesta je z Petržalky pomerne jednoduchý prístup prostredníctvom autobusov, ktoré premávajú cez všetkých 5 mostov, vrátane Starého mosta, ktorý je od 1. januára 2009 pre individuálnu automobilovú dopravu uzavretý. Na prístup do užšieho centra sa používajú hlavne 3 mestské mosty, teda Starý most, Nový most a Most Apollo, na tranzitnú dopravu zase 2 diaľničné mosty, Most Lafranconi a Prístavný most.

Dejiny [upraviť]

Historické záznamy o Petržalke existujú od roku 1225. V roku 1866 mala Petržalka 594 obyvateľov a 103 domov. V roku 1920 tu žilo 10-tisíc obyvateľov, pred druhou svetovou vojnou 20-tisíc.

Petržalka bola prvýkrát permanentne pripojená k Bratislave v roku 1891, keď bol postavený prvý železničný most. Predtým existovali iba drevené mosty, ktoré boli často poškodzované povodňami a mrazom.

Po vzniku Československa to bola najväčšia dedina v krajine, pričom mala viac obyvateľov ako niektoré väčšie mestá (napr. Senica, Martin, Lučenec, Poprad, Zvolen a pod.). Pred prvou svetovou vojnou a medzi vojnami tu žili predovšetkým Nemci, okrem toho Slováci, Česi, Maďari, Židia, Bulhari, Chorváti a Rómovia.

V roku 1938 bola pripojená k nacistickému Nemecku na základe Mníchovskej dohody, po druhej svetovej vojne bola však vrátená Československu. V roku 1946 sa oficiálne stala súčasťou Bratislavy, vtedy mala 106 ulíc, pričom názvy boli z veľkej časti rovnako ako názvy ulíc v Bratislave. Ovsište ešte administratívne patrilo do Prievozu.

Panelová výstavba [upraviť]

Koncom 60. rokov 20. storočia, keď bol primátorom Milan Hladký, sa vypísala medzinárodná súťaž na riešenie mestského sektoru Bratislava-Petržalka. Riešené územie malo rozlohu 1806 ha a ohraničoval ho tok Dunaja a predpokladaný odtokový kanál. Územie bolo charakteristické existujúcim rozsiahlom parkom a zeleňou záhrad i lesných masívov. V riešení štúdie malo byť čo najviac rešpektovaný ráz územia v celkovom obraze mesta. Program stavby požadoval riešiť:

obytné územie pre 100 000 obyvateľov s komplexnou bytovou vybavenosťou
Fakultu fyzikálnej chémie SVŠT
výskumné pracovisko ČSAV
výstavisko
telovýchovné zariadenia celomestského významu
dobudovanie existujúcej dostihovej dráhy na medzinárodnú úroveň
plocha pre priemysel bola záväzne vymedzená

Urbanistická súťaž mestského sektoru Bratislava-Petržalka bola asi najvýznamnejšou slovenskou urbanistickou súťažou storočia, a výsledky tejto súťaže sa aj realizovali. Súťaž vzbudila mimoriadny ohlas, svedčí o tom aj to, že súťažné podmienky si vyžiadalo okolo 700 záujemcov z celého sveta. Súťaž vypísala Rada Mestského národného výboru k 15. júnu 1966 s termínom odovzdania 15. apríla 1967. Súťaž bola verejná a anonymná. Právoplatne sa na súťaž zaregistrovalo 310 účastníkov z 28 krajín. No v stanovenom termíne došlo 84 návrhov z 19 krajín. Na najvyššom mieste bola udelená tretia cena kde sa ocitlo päť návrhov. Záverečnú podobu vypracovali Jozef Chovanec a Stanislav Talaš so spolupracovníkmi. Neskôr sa však Chovanec vzdal účasti na projekte, no napriek tomu sa podarilo základnú funkciu naplniť.

Komentáre

Prehľad komentárov

allt om hГҐr aperca.se

(aperca.se, 20. 10. 2020 9:53)

Hey! This is my first visit to your blog! We are a collection of volunteers and starting a new initiative in a community in the same niche. Your blog provided us beneficial information to work on. You have done a extraordinary job! theow.aperca.se/map11.php allt om hГҐr

Dejiny [upraviť]

Panelová výstavba [upraviť]

Komentáre

Prehľad komentárov

allt om hГҐr aperca.se

panilul.se

Г¶ppen fiber gГ¶teborg munhea.se

oratrg.se

vinterjacka med pГ¤ls inuti aperca.se

egluopu.se

pornorasskazy

Best lolita2

lasse maja bГ¶cker ГҐlder munhea.se

otertbe.se

Online príjem je váš kľúč k úspechu. Odkaz - https://moneylinks.page.link/6SuK

azilopar.se

pornofoto

ford capri sГ¤ljes aperca.se

golyedevushki

porno150 com

download music mp3 flac vinyl rip

jweber

sasilu.se

kokostoppar utan Г¤gg munhea.se

Menu

Vyhľadávanie

Archív